SERIÁL (1. ČASŤ) : MAX AND HIS STORY.

Prečo chodia ľudia oblečení tak ako to vidia u svojich idoloch? Prečo sa správajú ako rebeli? Len preto, pretože sa im to páči, že sú s tým stotožnení, alebo je za tým o niečo viac? Tak to je veta, ktorá Maxovou hlavou prebieha čoraz častejšie. Nie toto nie je žiadny sentimentálny príbeh, ale príbeh možno aj o niektorom z vašich spolužiakov, možno aj priamo o vás. Lepšie povedať, možno priamo o vašich myšlienkach. Tento seriál sa bude snažiť odkryť vaše myšlienky a trochu sa vám pokúsi otvoriť oči. Max vám dokáže, že sa dá vzoprieť, aj keď som si istý, že nikto sa naozaj podľa tohto seriálu nezmení. Chápem to. Zostaňme tak pri čisto uvoľnení mozgu. Prajem vám príjemné čítanie, prvá časť je práve zahájená.  

Unavený Max vojde unavený do autobusu. Sadne si zo zvyku na posledné miesta do „päťky“ a tašku si dá na svoje kolená. Zvyčajne počas cesty autobusom nič nerobí, len sleduje okoloidúcich. Napriek tomu, že sa o to už dosť dlhú dobu usiluje stále nevie pochopiť, aký význam má pre chlapca nosiť legíny. Počas 30 minút, čo strávil v sedadle stretol takýchto chlapcov hneď dvoch. Okrem tohto zistenia počas cesty na nič nemyslel a nič ho až tak nezaujalo. Max je 13 ročný chlapec, ktorý chodí do siedmeho ročníka. Okrem toho, že chodí z donútenia rodičov na akordeón a že chodí v škole na basketbal má veľmi pozitívny vzťah k záhadám. Ale nie na štýl podľa môjho názoru veľmi vydarených kníh Klub záhad, a ani na štýl Sherlocka Holmesa či Dr. Housa. Aj keď je pravda, že s Housom to má niečo spoločné. Okrem toho, že zisťuje čo ľudí naozaj baví a čo nie, si dokáže vybaviť ich myšlienky dostať sa do ich mozgu, vydedukovať ich skutočné názory, ich skutočné myšlienky. Nie tie, ktoré predstavia navonok. Ako povedal môj obľúbený scenárista David Shore Všetci klamú. Max si to uvedomuje a práve to využíva. Aby som všetko upresnil, Max je môj skvelý virtuálny priateľ. Vznikol na čisto príležitosť zabaviť vás, teda akékoľvek snahy zoznámiť sa s ním sa vám nie len že nepodaria, ale budú vás tak psychicky odrádzať, že ho radšej hľadať nebudete. Je pravdou, že je z časti mnou, z časti mojím skvelým kamarátom, z časti má povahu ako moja známa – je spojením všetkého ľudského, aj nadľudského no čo hlavne, úplne obyčajný chlapec. Ako kráčal do školy, tak ho z hlbokého zamyslenia prebralo niečo veľmi hlasné. Veľmi nahlas niekto zvrieskol Toto už ale stačilo!. Max dvihol hlavu, poškrabal si vlasy a povedal : Neverím, že to hovoríš práve ty.

................................................................chceš vedieť ako bude príbeh Maxa pokračovať? Sleduj www.tomascorej.blogspot.sk